V súdnom spore má strana, ktorá je v konaní úspešná právo na náhradu trov konania, a to na základe zásady úspechu vo veci. (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Okrem toho zákon pozná aj zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, v zmysle ktorej, že ak niektorá strana sporu zaviní svojim správaním zastavenia konania, je povinná nahradiť druhej strane sporu trovy konania (§ 256 Civilného sporového poriadku).
Ak žalobca zoberie žalobu späť bez toho, aby to bolo reakciou na konanie žalovaného po podaní žaloby. V takom prípade je zodpovedný za zastavenie konania a podľa paragrafu 256 odsek 1 CSP by náhrada trov konania mala patriť žalovanému.
Výnimočne môže súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznať (§ 257 Civilného sporového poriadku).
Žalobca, protistrana (v konaní) sa domáhal, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré mali spočívať v tom, že konanie trvalo bez jeho zavinenia dlhú dobu, v dôsledku čoho si svedkovia už rozhodné skutkové okolnosti nepamätajú, a teda nemá význam ďalej pokračovať v súdnom konaní, keďže žalobca je v stave dôkaznej núdze.
Žalovanej bola zároveň súdom prvého stupňa uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, keďže bol v “prvom” odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak výhradne preto, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo nedostatočne odôvodnené.
Obidve strany v konaní sa domáhali zmeny rozhodnutia z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní sme boli úspešný, keď súd konštatoval, že na strane žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú, avšak na strane žalovanej, ktorú sme v konaní zastupovali, dôvody hodné osobitného zreteľa dané sú.
Súd k dôvodom osobitného zreteľa na strane žalobcu konštatoval, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila zastavenie konania. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
“Ak žalobca vzal žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej po podaní žaloby, súd konštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. … Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.” Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8CoPr/3/2023.
Skutočnosť, že konanie prebiehalo dlhú dobu, v dôsledku čoho si svedkovia už nepamätajú rozhodné skutkové okolnosti, čo viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby, nie je dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pre ktorý by súd nemal priznať strane úspešnej v konaní, resp. strane ktorá zastavenie konania nezavinila, náhradu trov konania.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa na strane žalovanej súd v tom istom rozhodnutí rozhodnutí (Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8CoPr/3/2023) konštatoval, že ak bola strana konania v odvolacom konaní úspešná len formálne, z dôvodu ktorý bol daný výlučne okolnosťami, resp. pochybeniami na strane súdu (pozn. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia), nemôže za túto skutočnosť niesť sporová strana zodpovednosť vo forme náhrady trov odvolacieho konania. V tomto prípade sú totiž dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Dôvodom neúspechu žalovanej v prvom odvolacom konaní bola len tá skutočnosť, že rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené a zároveň po opätovnom rozhodnutí a opätovnom podaní odvolania založeného na tých istých dôvodoch bol žalobca v konečnom dôsledku neúspešný, a teda jeho skorší úspech v prvom odvolacom konaní bol len formály. Preto mu nárok na náhradu trov prvého odvolacieho konania nepatrí.
V Bratislave, dňa 11.11.2023
