V právnej teórii i praxi platí zásada, že „právo patrí bdelým“. Toto pravidlo nadobúda osobitný význam pri skúmaní skutkových podstát trestných činov založených na omyle obete. Trestný čin podvodu je špecifický tým, že vyžaduje existenciu kvalifikovaného omylu ako prostriedku na uvedenie do omylu alebo využitie omylu inej osoby.
Podvodné konania majú spoločný základ v uvedení inej osoby do omylu. Omyl predstavuje rozpor medzi predstavou osoby a skutočnosťou, pričom nie každý omyl automaticky znamená naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Na to, aby bolo konanie kvalifikované ako podvod, musí omyl dosiahnuť určitú kvalitatívnu úroveň a musí byť prostriedkom na uvedenie do omylu v konkrétnej situácii.
Ak osoba, ktorá vykonáva majetkovú dispozíciu na základe omylu, má zákonnú, zmluvnú alebo zvyklostnú povinnosť preveriť tvrdenia iných osôb, nemožno konštatovať naplnenie podvodného konania len na základe uvedenia nepravdy. Dodržanie obvyklej miery opatrnosti je kľúčovým faktorom pri posudzovaní, či bol skutok spôsobilý uviesť inú osobu do omylu.
V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Tost/9/2023) sa riešila otázka, či zatajenie informácie o prepojenosti podnikov môže predstavovať naplnenie skutkovej podstaty podvodného konania. Súd konštatoval, že ak je možné takúto informáciu jednoducho preveriť z verejne dostupných zdrojov, nemožno hovoriť o uvedení do omylu. Štátni zamestnanci a orgány verejnej moci majú povinnosť prejaviť vyššiu mieru odbornosti a preveriť si relevantné informácie, najmä ak sú tieto ľahko dostupné.
Najvyšší súd SR tiež zdôraznil, že ak podmienky pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku nie sú jasne a jednoznačne zadefinované, nemožno spätne vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť žiadateľa len na základe odlišného výkladu týchto podmienok zo strany štátnych orgánov po niekoľkých rokoch.
Tento prípad potvrdzuje, že právo patrí bdelým. Ak štátni zamestnanci alebo iné osoby s rozhodovacími právomocami neprejavujú dostatočnú opatrnosť pri preverovaní informácií, nemožno túto skutočnosť automaticky pripísať osobe, ktorá dané informácie poskytla. Pri posudzovaní podvodných konaní je preto nevyhnutné zohľadniť aj mieru opatrnosti a odbornosti konajúcej osoby.
zdroj: Uznsenie Najvyšsieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/9/2023
Bratislava, 3.3.2024.
