Sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Nie je však bezhraničná a nemôže slúžiť na ospravedlňovanie zločinov či šírenie nepravdivých informácií. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 Tdo 706/2024 skúmal vzťah „lož vs. názor“ a tiež či dezinformácie možno považovat za názory hodné právnej ochrany. Súd dospel k záveru, že nepravdivé skutkové tvrdenia nemožno zamieňať za názory a že šírenie lží (a nebezpečných dezinformácii) môže byť právne postihnuteľné. Inými slovami lož nie je názor ani v prípade, ak jej páchateľ verí.
V centre sporu stála učiteľka českého jazyka, ktorá na vyučovacej hodine pred žiakmi prezentovala výklad vojnového konfliktu na Ukrajine, pričom tvrdila, že ruská invázia bola reakciou na „etnické čistky“ voči Rusom v Donbase a že Ukrajina porušila dohodu o nevstupe do NATO. Súdne konanie sa zaoberalo otázkou, či jej výroky prekročili hranice slobody prejavu a či naplnili skutkovú podstatu trestného činu popierania, zpochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídia podľa § 405 českého trestného zákonníka.
Najvyšší súd rozhodol, že:
Súd sa stotožnil s argumentáciou najvyššieho štátneho zástupcu, že obvinená síce mohla veriť svojim tvrdeniam, no ako vzdelaná osoba mala vedieť, že ide o dezinfirmácie (nepravdivé informácie) alebo manipulujúce informácie.
Rozhodnutie potvrdzuje, že sloboda prejavu nie je absolútna a že v demokratickej spoločnosti existujú hranice medzi legitímnym názorom a dezinformáciami. Toto uznesenie môže mať širšie dôsledky nielen pre pedagogickú obec, ale aj pre verejnú debatu o šírení nepravdivých informácií.
Tento prípad jasne ukazuje, že lož nie je názor a že hranice slobody prejavu končia tam, kde začína manipulácia a ospravedlňovanie protiprávnych činov.
Zdroj: Najvyšší súd ČR, sp. zn. 3 Tdo 706/2024, rozhodnutie z 17. 12. 2024
Zamyslenie na záver: Koľko verejne známych ľudí na Slovensku by sa asi dotklo rozoberané rozhodnutie?
Bratislava, 1. marca 2025.
