V tomto článku sa dozviete:
Zákonník práce presne vymedzuje postup, ktorý je potrebné dodržať pre to, aby bolo skončenie pracovného pomeru platné. Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Treťou alternatívou je skončenie pracovného pomeru po vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa.
Pracovný pomer možno skončiť:
Pracovný pomer končí tiež uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, okrem prípadu, ak zamestnanec po uplynutí doby určitej pokračuje s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce. V takom prípade sa mení pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú.
Pri skončení pracovného pomeru zamestnancom je Zákonník práce pomerne flexibilný. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer kedykoľvek výpoveďou, a to aj bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer v tomto prípade končí uplynutím výpovednej doby, ktorá je jeden, resp. dva mesiace v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom je možné len v zákonom uvedených prípadoch (zdravotná nespôsobilosť vykonávať prácu a zamestnávateľ zamestnanca nepreradil na inú pre neho vhodnú prácu; zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu ani do 15 dní od jej splatnosti; je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca).
Zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer vždy len zo zákonom vymedzených dôvodov (zánik zamestnávateľa, sťahovanie zamestnávateľa, s ktorým zamestnanec nesúhlasí, nadbytočnosť zamestnanca pre organizačné zmeny, zdravotná nespôsobilosť zamestnanca vykonávať prácu, zamestnanec nespĺňa predpoklady na výkon práce, opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Zákonník práce presne vymedzuje postup, ktorý je povinný zamestnávateľ dodržať pre jednotlivé dôvody skončenia pracovného pomeru. Nedodržanie formálneho postupu, nedostatočné vymedzenie dôvodu na skončenie pracovného pomeru alebo fingovanie dôvodov na skončenie pracovného pomeru spravidla spôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Najčastejšími dôvodmi neplatnosti sú:
Pri neplatnom skončení pracovného pomeru pracovný pomer trvá ďalej, ako keby nebol skončený. Zamestnávateľ má povinnosť ďalej prideľovať zamestnancovi prácu.
Zamestnanec má nárok na mzdu a v prípade, že mu zamestnávateľ prácu neprideľuje, má nárok na náhradu mzdy, a to za prvých 12 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru v plnej výške a za ďalších 24 mesiacov podľa konkrétnych okolností prípadu a v závislosti od úvahy súdu. Celkovo teda zamestnanec môže dostať náhradu mzdy až za 36 mesiacov.
V prvom rade je potrebné odborne a nezaujato vyhodnotiť, či išlo o skončenie pracovného pomeru platné alebo neplatné.
Ak bolo skončenie neplatné, zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.
Ak zamestnávateľ zamestnancovi nevyhovie, má zamestnávateľ možnosť do 2 mesiacov od skončenia pracovného pomeru podať žalobu na súd.
V prípade potreby konzultácie, resp. zastupovania v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru nás neváhajte kontaktovať. Máme skúsenosti so zastupovaním zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, a preto vieme, na čo jednotlivé strany v spore poukazujú a čím sa bránia. Rovnako poznáme rozhodovaciu prax súdov, a preto dokážeme efektívne a účinne brániť Vaše práva.
